Bude mať FED dôvody na oslavy storočnice?

Autor: Miloslav Hoschek | 26.12.2011 o 11:00 | (upravené 26.12.2011 o 15:03) Karma článku: 3,34 | Prečítané:  668x

Americká centrálna banka FED bola založená v roku 1913. Dôvodov na oslavy blížiacej sa storočnice nebude veľa, pretože FED a americká vláda výrazne znehodnocujú svoju menu. V článku uvedieme, ako sa FED  odkláňa od príncípov svojej pôvodnej politiky.

Centrálna banka USA (Federal Reserve System, FED) bude v roku 2013 oslavovať 100 rokov. Vznikla v roku 1913. Zriadil ju Kongres USA a vtedajší prezident Wilson, ako združenie 12-ich regionálnych bánk. Nová inštitúcia FED mala dve základné úlohy, udržať peňažnú stabilitu a podporiť vysokú zamestnanosť v krajine.

Za svoju takmer 100 ročnú históriu bol často FED pod politickým tlakom, preto sa darilo dosiahnuť oba tieto ciele len krátkodobo:

· začiatkom 1920-tych rokov znížila deflácia v USA a ceny klesli o 40% oproti predvojnovej úrovni.

· koncom 1950-tych a začiatkom 60-tych rokov FED dodržiaval peňažnú stabilitu a  vysokú zamestnanosť.

· v roku 1971 zrušil v USA prezident Nixon napojenie dolára na zlato (zlatý štandard). Od tej doby sú menové plávajúce kurzy a menové intervencie súčasťou opatrení centrálnych bánk moderného ekonomického sveta.

· v histórii FEDu to boli ešte roky 1985-2004, ako obdobie najdlhšieho rastu a nízkej inflácie.

My máme dolár a vy máte problémy

Centrálne banky prostredníctvom monetárnych nástrojov vykonávajú politiku zhodnocovania alebo naopak, znehodnocovania svojej meny. Vieme, že v minulom storočí finančnému svetu dominoval americký dolár. Bol symbolom kapitalizmu, bohatstva a blahobytu. V zmysle nepísaného hesla we have dollar, you have problems“, (my máme dolár a vy máte problémy) určovali Spojené štáty po 2. svetovej vojne prostredníctvom dolára svetu svoju hegemóniu a  vlastné pravidlá hry. FED ako centrálna banka USA vytvorila efektívne mechanizmy, pri ktorých bol dolár akceptovaný za dôveryhodnú svetovú rezervnú menu.

Dolár stále celosvetovo držia vo svojich rezervách nielen štáty a veľké bankové inštitúcie, ako aj veľa firiem či súkromných osôb. Všetci tak konajú zotrvačnosti, pretože si myslia že sa stále jedná o svetovo najstabilnejšiu menu. Zmena tohto statusu je pre mnohých ťažko predstaviteľná. Nová politika FEDu stráca všetky historické štandarty. Znehodnocovanie dolára sa nám odohráva priamo pred očami a nemožno ho už dlhšie ignorovať.

Strata nezávislosti FEDu

Naznačili sme, že blížiaci sa rok 2013 bude smutným výročím pre americkú centrálnu banku, pretože sa FED v posledných rokoch výrazne odklonil od príncípov svojej pôvodnej politiky. V septembri 2010 profesor Mishkin z Kolumbijskej univerzity poskytol interview denníku Wall Street Journal, kde vyslovil názor, že „ nákupmi cenných papierov sa predpokladá, že FED monetarizuje dlh, čo spôsobuje stratu výnosov z úrokových sadzieb“.

Uveďme niekoľko príkladov zoslabovania nezávislosti FEDu:

· podľa nedávnej štúdie MMF, ktorej autorom je profesor Bostonskej univerzity L. Kotlikoff, sú USA v dramatických fiškálnych problémoch, ktorá je omnoho horšia, ako ju verejne prezentujú predstavitelia FEDu a MMF. Profesor Kotlikoff hovorí, že americký vládny dlh nie je 13 500 miliárd dolárov , ako si myslia americký daňový poplatníci a globálni investori, ale dlh je približne 14x väčši. Teda má výšku neuveriteľných 200 000 mld dolárov, čo je 840% ročného hrubého domáceho produktu v USA.

· FED nemá dlhodobú stratégiu pre peňažnú masu a politiku úrokových sadzieb

· FED spätne odkupuje dlhodobé vládne dlhopisy, to spôsobuje monetarizáciu dlhu,

· s tlačou peňazí raketovo narastajú dlhy americkej vlády, ku ktorým výdatne prispieva súčasná Obamova administratíva.

· zadĺženosť USA vyvoláva nedôveru, či bude americká vláda svoje záväzky schopná splatiť.

· od roku 2004 FED ignoruje politiku tzv. Taylorove pravidlo, podľa ktorého sa úrokovou sadzba FEDu rovná 1,5 násobnu výšky inflácie v krajine.

· FED dáva do obehu obrovský objem nových peňazí. Za roky 2008-2011 FED zvýšil svoje aktíva 4 násobne, zo 600 miliárd dolárov v roku 2008, na 2500 miliárd v marci 2011.

· za minulé 3 roky FED napumpoval do svojej bilancie rovných 1000 mld.dolárov ako nadbytočné rezervy, a zodpovedá za finančnú krízu. To pomôže len bondovým špekulantom, ale neprinesie prínos pre ekonomiku.

· ratingová agentúra Standard & Poor's zmenila v apríli 2011 výhľad u amerických dlhopisov na negatívny. Znamená to, že v blízkej dobe by mohla ich rating znížiť.

· amerických investorov viac znepokojuje, že ich súčasná inflácia je čoraz viac prepojená s tzv. emerging trhmi. Jedná sa o krajiny BRIC, teda Brazíliu, Rusko, Indiu a Čínu. Rast peňažnej masy za posledných 12 mesiacov (marec 2011-marec 2011) sa v krajinách BRIC pohyboval medzi 15-30%.

· Eric Rogengren, guvernér regionálnej banky FEDu v Bostone má názor, že vplyv na infláciu a rast cien majú dodávateľké globálne šoky, akými sú nepokoje v arabských krajinách, neúroda pšenice z roku 2010 v Rusku a v Austrálii.

· jeden z najväčších svetových investičných fondov skupiny PIMCO, ktorý ku koncu marca 2011 spravoval klientom 1282 mld. dolárov, sa zbavil všetkých amerických štátnych dlhopisov. Manažér fondu Bill Gross navyše oznámil, že špekuluje na ich pokles.

· politika nízkych úrokových sadzieb vytvorí toky „horúcich“ peňazí, ktoré stláčajú výšku úrokových sadzieb inde, predovšetkým v Číne. To napomáha nafukovanie bublín, ktoré môžu desiť celú svetovú ekonomku.

Nulové úrokové sadzby

Ultra nízke sadzby FEDu nedokážu stimulovať ekonomiku. Nízke úrokové sadzby znehodnotia dôležité finančné inštitúcie krajiny a znížia sa výnoky z penzijných plánov. Monetárna teória tvrdí, že ekonomika nemôže vydržať príliš veľkú infláciu, bez abnormálneho zvýšenia peňažnej masy, ktorá stimuluje zvýšenú spotrebu. Takýmto príkladom je nedávny krach realitnej bubliny v USA. Je jednoduché obviniť FED za infláciu v USA. Analytici sú názoru, že investori centrálnu banku obviňujú neprávom, pretože FED drží svoje úrokové sadzby pri nule. Pritom FED nakupuje vládne dlhopisy za obrovskú hodnotu 600 mld. dolárov.

Napriek tlačeniu peňazí FED nevie dať rady s americkou nezamestnanosťou. Dolár slabne nielen proti euru, ale aj voči kanadskému doláru a nórskej korune. Tiete meny sú pre medzinárodný kapitál atraktívnejšie, ako je dolár. Ceny ropy vyvíjajú tlak na infláciu. Koncom marca 2011 povedal člen boardu FEDu N Kocherlakota, že úrokové sadzby by mohli rásť koncom roka. Tak to vidia aj derivátové trhy, ktoré očakávajú zvýšenie o 25 bázických bodov na konci roku 2011. FED sa nedarí preskočiť súčasnú úrokovú pascu, pri stimulovaní ekonomiky.

V polovici mája 2011 boli zverejnené zápisy (FOMC) z aprílového riadiaceho výboru FEDu, v ktorom sa odporúča sprísnenie politiky a zastavenie znovuinvestovania do vládnych dlhov. Niektorí účastníci výboru navrhovali zvýšenie úrokových sadzieb z extrémne nízkeho rozpätia 0–0.25%. Niektorí účastníci navrhovali presun acidných aktív z bilancie FEDu ešte pred možným zvýšením úrokových sadzieb.

Dolár stráca hodnotu

Dolár stráca svoju hodnotu, investori ukladajú viac prostriedkov do zlata. Niektorí nie sú spokojní ani s certifikátom na zlato. Namiesto toho si nechávajú zlato fyzicky uschovať v trezore. Správna rada fondu Texaskej univerzity si takto nechala uzamknúť cez šesť a pol tisíca zlatých zliatkov s trhovou hodnotou takmer jednej miliardy dolárov. FED hazarduje, keď chce z amerických vládnych dlhových agentúr a akciami so zabezpečenými hypotekárnymi listami znovuinvestovať platby do dlhodobých akcií.

Presun k zlatu ako k nositeľovi trvalej hodnoty trvá už dlhšiu dobu. Pre americkú vládu už prišli dôrazné varovania. Nedôveru doláru vyjadril verejný sektor. Štát Utah uzákonil zlaté a strieborné mince ako platidlo, ktoré možno použiť aj pre uhradenie daňových záväzkov. Množia sa verejné politické iniciatívy, ktoré požadujú návrat k zlatému štandardu. Medzitým americká federálna vláda tvrdo postihuje každého, kto sa takéto alternatívy pokúša uviesť do života. Za terorizmus bol nedávno odsúdený tvorca "slobodného dolára" ("liberty dollar") Bernard von NotHaus, ktorý sa previnil iba tým, že jeho emitované mince boli zlaté.

Jastrabi FEDu sú keynesiánci

Skupinu jastrabov vo FEDe  predstavujú predseda výkonnej rady Ben Bernanke, Janet Yellen, podpredsedkyňa FEDu a Bill Dudley, prezident newyorského FEDu. Bernanke a jeho kolegovia sú v princípe keynesiánci. Jastrabi vo FEDe vidia situáciu po svojom. Kalkulujú s deterninantmi, akými sú rozdiely peňažnej masy, dopyt a očakávania verejnosti. Prikladajú menšiu váhu rozdielom medzi agregátmi dopytu a ponuky voči inflácii a väčšiu dôležitosť prikladajú monetárnej politike.  Znepokojú sa, že nízka inflácia a astronomický schodok v platobnej bilancii môže ohroziť v základoch monetárnu politiku FEDu. Rovnako ich znepokojujeú nízke úrokové sadzby a schodok bilancie FEDu,  ktorý môže zvýchliť inflačné očakávania, spolu so zvýšením cien komodít. Inými slovami, jastrabi vo FEDe sa snažia, aby ich názory boli prenášané aj do politiky Európskej centrálnej banky. Mzdy v USA rastú sklimáčím tempom, ceny spotrebných energií a potravín rastú,takže existuje výhľad na rast inflácie.

Kritika verejnosti ohľadom rastu cien energií a potravín. Newyorská FED  uskutočnila na jar 2011  mediálnu kampaň  voči bežným Američanom.  Newyorský prezident FEDu William Dudley uskutočnil vzdelávací kurz o životných nákladoch. Verejnosť ale chcela vedieť, prečo sa tak veľa platí za jedlo a pohonné hmoty.  Žiaľ, FED nepovažuje ceny potravín a benzínu vo svojich kalkuláciách za dôležité, pretože vraj nepatria ku kľúčovým prvkom pri výpočte inflácie. To u publika vzbudilo smiech. Všeobecne guvernér FEDu pán Bernanke stráca dôveru strednej americkej triedy.

Politika Quantitative Easing

Politika kvantitatívneho uvoľňovania (quantitative easing, QE) patrí medzi nekonvenčné monetárne opatrenia, využívané centrálymi bankami na stimuláciu ekonomiky, kde konvenčné nástroje míňajú účinkom. Politika kvantitatívneho uvoľňovania QE prináša pre monetárne autority stimulovanie ekonomiky pri expanzívnemu prístupu k rezerevám. Opatrenia QE boli po prvý krát bol vyškúšané Centralnou bankou Japonska v marci 2001. Vysvetlime si základné charakteristiky opatrení politika kvantitatívneho uvoľňovania QE. Centrálna banka pri QE nakupuje vládne dlhopisy a iné finančné aktíva. Nákupy vykonáva so svojimi novo vydanými peniazmi, ktoré banka vytvorila elektronickým spôsobom s cieľom navýšiť peňažnú masu a vytvoriť prebytočné rezervy v bankovom systéme. Takéto opatrenia prinášajú navýšenie cien nakúpených finančných aktív pri znižovaní výnosov, ktoré sú nad často tesne nad nulovou úrovňou. Politika QE presúva nástroje monetárnej politiky preč od úrokových sadzieb, s usmernením na kvantitu peňažnej masy.

Expanzívna monetárna politika QE obyčajne zahŕňa znižovanie krátkodobých úrokových sadzieb centrálnou bankou pri jej nákupoch krátkodobých vládnych dlhopisov (operácie na open market). Úrokové sadzby z krátkodobých cenných papierov sú blízke nule alebo dokonca majú nulovú hranicu. Pri bežnej monetárnej politike by sa krátkodobé bondy pri ultranízkych úrokoch nenakupovali. Riziká takejto politiky sú eliminované a to hlavne pri situácií, keď banky jednoducho držia hotovosť, s cieľom navýšenia svojich kapitálových rezerv a pri stúpajúcom trende defaultov bankového pôžičkového portfolia. Negatívami politiky QE je napríklad, časové hľadisko. Pri dlhodobom využívaní nástrojov politiky QE zvyšuje neistota v ekonomike. Z dôvodu existenicie ultra nízkych sadzieb, FED nepoužíva pôvodné konvenčné nástroje. FED pred 2-mi rokmi spustila experiment QE, s cieľom monetarizovať svoje dlhy.

Chaos, ktorý FED skryla pod termínom QE 1, znamenal medzi rokmi 2009-2011 napumpovanie bilancie FEDu  1000 mld. dolárov. Preto FED je zodpovedný za finančnú krízu, lebo takéto nafúknutie pomohlo len bondovým špekulantom. V apríli 2011 FOMC výbor potvrdil smer nákupov, 600 mld. vládnych dlhopisov, jedná sa o tzv. balíček QE II. Pri odbúravaní QE sa Bernanke bude musieť vyhnúť ďalšej nastraženej míne, konkrétne kolapsu cien aktív. Mnohí skúsení obchodníci z Wall Street sú presvedčení, že politika QE nie je nič iné, ako stará „greenspanovská predajná opcia“ živená na steroidoch. Kult „greenspanovskej predajnej opcie“ vyvieral z neskrývaného presvedčenia predošlého predsedu Fedu, že by sa Fed nemal pokúšať vzdorovať strmo rastúcemu akciovému trhu, okrem rozsahu, v akom takýto trh podkopáva dlhodobú stabilitu cien bežných tovarov. Menová politika Fedu by mala zaistiť, aby bubliny aktív nevyvolávali nadmerné požičiavanie a napokon dlhovú krízu.

Tlačové konferencie FEDu

Od 27-ho apríla 2011 FED zaháji zverejňovanie svojich vystúpení vo forme tlačových konferencií. Nastúpi podobnú cestu, ako iné centrálne banky. To ale pánovi Bernankemu znemožní, aby kontroloval tok informácií FEDu, ktorý von verejnosti vysielajú iní členovia výkonnej rady. Ich názory sú diskrétne, ale sú to práve títo ľudia na verejnosti, ktorí hýbu politikou FEDu. Znepokojuje ich rastúca inflácia a nezamestnanosť, čo môže znamenať rast úrokových sadzieb. Pre FED je obtiažne vyrovnať schodkovú bilanciu. FED si nemôže dovoliť ďalej investovať do pokračovania splatnosti dlhopisov FED rovnako musí zabrániť úniku rezerv cez operácie na peňažnom trhu. Nakoniec FED by mal zabrániť úplnému výpredaju štátnych bondov. Tieto opatrenia sú proti sprísneniu princípov opatrení FEDu.

Záver

Spomenuli sme, že momentálne sa FED sústreďuje na krátkodobé ciele a zanedbáva dlhodobé ciele a ich dôsledky. Pri podrobnejšej analýze záznamov vrcholového výboru FOMC zasadaní výkonnej rady FEDu, vidíme, ako málo pozornosti venujú členovia výkonnej rady stredným a dlhodobým opatreniam menovej politiky. Úlohy FEDu sú nasledovné, ak FED má najhoršie výsledky vo svojej histórii, tak v blízkej budúcnosti môžu byť výsledky len lepšie. Ekonomické problémy USA sú dlhodobé a majú v svojej podstate nadstavenú nesprávnu štruktúru. FED tak obetovala väčšiu časť svojej nezávislosti počas nedávnej krízy, pretože pomáhala úradu Treasury (Ministerstvo financií) niesť bremeno americkej fiškálnej politiky. Pumpovanie viac peňazí do finančného systému je ako dávať heroín narkomanovi. Takáto pomoc americkej ekonomike nepomôže, len predĺži problém.

Momentálne môžeme len ťažko odhadnúť, či pád dolára bude pozvoľný alebo prudký. Dolár má vo svete stále veľmi silné postavenie. Preto bude jeho cesta z ekonomického výslnia skôr dlhá a bolestivá. Jedno je jasné: Dolár v súčasnej podobe je odsúdený k zániku. Rozsudok nad ním vyniesli dve najdôležitejšie politické inštitúcie: americká federálna vláda vytváraním obrieho dlhu a americká centrálna banka obrovským tlačou peňazí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?