Najvypuklejším problémom verejných financií Slovenska zostávajú rozpočtové schodky, ktoré štát nevie dostať pod kontrolu. Vládny deficit a verejný dlh MF SR sú nezverejňované údaje. Odhaduje sa, že štátny dlh Slovenska sa pohybuje medzi 30 až 32 miliárd eur.
Rozpočtová nezodpovednosť pretrváva. Z daní sa naďalej podporujú poľnohospodári, cestovný ruch, investičné stimuly, štátne prémie stavebného sporenia, dotácie do „verejnoprávnych“ neprivatizovaných médií. Bežné sú napojenia firiem na štát. Rozpočet podporuje košaté prerozdeľovacie schémy na výdavkovej strane, ako sú príspevky na deti všetkým rodičom, bonifikácie k hypoúverom, vianočné príspevky dôchodcom.
Problémový štátny rozpočet
Posledný prijatý štátny rozpočet z konca roka 2010 nebol ambiciózny. Rozpočet bol nosičom negatív a premárnenou šancou a neriešil príčiny problémov. Rozpočet tiež musel vypĺňať finančnú dieru po extrémnej výdavkovej expanzii predchádzajúcej vlády R. Fica. Problém komplikovanosti systému je naďalej povyšovaný nad problémom daňového zaťaženia. Neuspel názor, že štátny rozpočet by mal byť stanovovaný z príjmovej a nie z výdavkovej časti. V odvodoch a daniach sa uskutočňujú nesystémové zmeny, bez výrazných úprav na výdavkovej strane.
Snaha o spriehľadnenie systému by nemala byť na úkor zvýšenia daňovo-odvodového zaťaženia. Daňovo-odvodové zaťaženie nákladov práce predstavuje brzdu produktívneho zamestnávania na Slovensku. Štúdia Svetovej banky a PWC Paying Taxes 2011 hovorí, že miera zaťaženia práce na Slovensku je siedma najvyššia zo 183 krajín sveta.
Chybným prístupom rozpočtu je snaha vtesnať do rovnakých odvodových a daňových podmienok tzv. dohodárov, živnostníkov. Ide o prijatie tejto skupiny SZČO, podľa vzoru zamestnancov, ktorí sú najviac odvodovo zaťažení. Na rok 2012 je plánované zníženie daňovo odvodového zaťaženia nízko príjmových zamestnancov a živnostníkov.
Zákon o rozpočtovej zodpovednosti
Od marca 2012 má byť účinný Zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Zákon nastavuje systémové pravidlá pre zadlžovanie Slovenska a má zamedziť rastu verejného dlhu. Pri dlhu na úrovni 53% HDP bude vláda povinná prijať balík opatrení, a členom kabinetu automaticky zmrazia platy. Na hospodárenie štátu má po novom dohliadať trojčlenná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Rada má byť kvôli nezávislosti financovaná z rozpočtu Národnej banky Slovenska.
Euroval
Odhaduje sa, že Euroval 1 zvýši zadĺženosť zo 46% na 56% hrubého domáceho produktu. Ďalej, ak by bol v lete 2012 schválený nový Euroval 2, z našej krajiny okamžite odíde v hotovosti 659 mil. eur. Súčasne vystavíme záruku na 5,1 mld. eur. Kôli eurovalu si v roku 2012 musíme požičať 7,2 mld. eur, čo je suma, ktorá by postačovala na 10 rokov na vyplácanie vianočných dôchodkov v doterajšej výške. Euroval 2 za trvalý nástroj podpory morálneho hazardu a finančnej nezodpovednosti na úkor dnešných a budúcich daňových poplatníkov.
Absencia dlhovej brzdy
Uplynulé dve dekády pracuje Ministerstvo financií s odporúčaniami OECD, misií MMF a Svetovej banky. Odporúčania sledujú moderné trendy v daňovej politike, podporu priorít ako školstvo, infraštruktúru, ale aj potrebu zriadenia štátneho dohľadu nad verejnými financiami. V praxi má Ministerstvo financií výrazné rezervy voči týmto odporúčaniam a iniciatívam. Ministerstvo napríklad ignoruje svoju pozíciu ako veriteľa poslednej inštancie. Rovnako nevytvára účinné nástroje pre riadenie likvidity a reštrukturalizáciu dlhovej služby. Absentujú únikové stratégie a modelovanie verejných financií. Nedostatočná je i snaha o eliminovanie daňových únikov z firiem zo štátnou účasťou.
Súčasný štátny rozpočet je konfrontovaný s veľmi nízkym objemom verejných príjmov. Príjmy sú najnižšie v EÚ. V tomto roku sa očakávajú na úrovni 33% a v budúcich rokoch klesnú na 31% HDP. Pri takejto úrovni nízkych príjmov je takmer nemožné financovať verejné služby štátu. Vládnou krízou z jesene 2011 sa môže nesplniť cieľ zníženia deficitu verejných financií zo 4,9% v r.2011 na 3,8% v r.2012. Na jeseň 2011 sa pohyboval deficit verejných financií vo výške 4 mld eur.
Je zrejmé, že štát dokáže znížením prevádzkových nákladov a výdavkov ušetriť v hodnote niekoľkých sto miliónov eur. Obrovské peniaze sú v daňových únikoch. Ak by sme mali dokonalý výber daní, tak by sme mali o 3,5% HDP viac. Ak by sme zvýšili výber daní na štandard EÚ, získali by sme dodatočnú sumu 1,5 mld. eur.
Konsolidácia verejných financií
Existuje viacero rizík rastu výdavkov verejných financií. Rizikami sú napríklad prevádzka dlhovej služby, , dlhy nemocníc, spolufinancovanie eurofondov, zadĺžené mestá, straty železníc a náklady na ich revitalizáciu, dotácie ukryté za zelenou energiou. Konkurenčné prostredie deformujú rôzne formy vládnych podpôr, štátna podpora hypoték a stavebného sporenia, dotácie oficiálne mimo verejného okruhu. Ciest, ako získať či ušetriť financie v štátnom rozpočte, je viacero. Spomeňme napríklad úpravu odpisovej politiky, rušenie nadbytočných organizácií vo štátnej a komunálnej sfére, naplnenie odporúčaní auditov hospodárenia ministerstiev.
Zamedziť by sa malo nehospodárnemu nakladaniu s peniazmi miest a obcí.Z daní občanov by sa nemalo prispievať na revitalizácia štátnych spoločností a neposkytovanie investičných stimulov. Rezervy sú pri úspore obsluhy štátneho dlhu, nižšom zdaňovaní práce, vyšších predajoch emisných kvót, zvýšenie dane z hazardu, vyššie zdanenie liehu, finančná odluka cirkvi od štátu, zvýšenie dane z nehnuteľností, neposkytovanie vládnych podpôr poľnohospodárom.
Sociálne dávky zaťažujú verejné financie
Výdavky na dôchodkové dávky v najbližších rokoch presiahnu 6 mld. eur. V r. 2014 by mali podľa odhadov u Sociálnej poisťovne výdaje dosiahnuť výšku 6,35 mld.eur, čo je viac ako o 1 mld. eur ako v r. 2011. Odkladaná reforma sociálneho systému ozbrojených síl. K neprimeraným nákladom patria dávky a výdaje v sociálnej a rodinnej politike, vianočné dôchodky, dávky v nezamestnanosti.
Záver
Posledné dve vlády na Slovensku pokračovali vo fiškálnej a rozpočtovej nezodpovednosti. Vlády nezbrzdili rast verejného dlhu a neznižovali dlh štátu. Neuskutočňovali systémové zmeny v odvodoch a daniach, bez výrazných škrtov na výdavkovej strane. Na rétorickej úrovni zostala redukcia aparátu ministerstiev a inštitúcií verejnej správy. Bujnie financovanie štátnych agentúr, fondov, rôznych inštitúcií, rozpočtových a príspevkových organizácií, štruktúr krajských a obvodných úradov štátnej správy.
Vzhľadom na negatívne dopady vysokého zadlženia na rast potenciálu ekonomiky a menovú a finančnú stabilitu je potrebná dlhodobá stratégia fiškálnej politiky. Nutná je stabilizácia štátneho dlhu v strednodobom horizonte, normalizovaná rozpočtová a bilančná pozícia verejnej správy. Dlhy našej krajiny v najbližších rokoch ešte porastú. Snaha o účinné naplnenie konsolidačných cieľov ozdravenia verejných financií narážajú na politickú nestabilitu a neochotu riešiť problémy. Dlh štátu môže v budúcich rokoch hroziť problém solventnosti, a strata kredibility. Vysoký štátny dlh a verejné financie nachádzajúce sa červených číslach, spravia z budúcich vlád v tejto krajine svojich rukojemníkov.
