Dlhy štátu robia z budúcich vlád v tejto krajine rukojemníkov

Autor: Miloslav Hoschek | 29.12.2011 o 12:44 | (upravené 29.12.2011 o 12:56) Karma článku: 3,75 | Prečítané:  762x

Zostáva náš štát nebezpečným   narkomanom pre naše verejné financie?  Štátny dlh Slovenska sa odhaduje na 30 až 32 miliárd eur. Vládny deficit a verejný dlh MF SR sú neznáme a nezverejňované údaje. Náš štát nevie dostať deficit pod kontrolou, pokračuje  nabaľovanie dlhovej snehovej gule. Prijatie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti aspriehľadnenie systému sú opodstatnené, ale povýšenie problému komplikovanosti systému nad problémom daňového zaťaženia. Predovšetkým  by mal byť rozpočet stanovovaný z príjmovej časti, nie z výdavkovej strany.

                                                                                                                                                          
Najvypuklejším problémom verejných financií  Slovenska zostávajú rozpočtové schodky, ktoré  štát nevie  dostať  pod kontrolu. Vládny deficit a verejný dlh MF SR sú nezverejňované údaje. Odhaduje sa, že štátny dlh Slovenska  sa pohybuje  medzi  30 až 32 miliárd eur.
 
Rozpočtová nezodpovednosť pretrváva. Z  daní sa naďalej podporujú poľnohospodári, cestovný ruch, investičné stimuly, štátne prémie stavebného sporenia, dotácie do „verejnoprávnych“ neprivatizovaných médií. Bežné sú napojenia  firiem na štát. Rozpočet podporuje  košaté prerozdeľovacie schémy na výdavkovej strane, ako sú príspevky na deti všetkým rodičom, bonifikácie k hypoúverom, vianočné príspevky dôchodcom. 

Problémový štátny rozpočet

Posledný prijatý štátny  rozpočet z konca roka 2010  nebol  ambiciózny.  Rozpočet bol nosičom negatív a premárnenou šancou a neriešil  príčiny problémov. Rozpočet  tiež musel  vypĺňať  finančnú dieru po extrémnej výdavkovej expanzii predchádzajúcej  vlády R. Fica. Problém komplikovanosti  systému je naďalej povyšovaný nad problémom daňového zaťaženia.  Neuspel názor, že štátny rozpočet by  mal byť stanovovaný z príjmovej a  nie z výdavkovej časti. V odvodoch a daniach sa uskutočňujú nesystémové zmeny,  bez výrazných úprav na výdavkovej strane.

Snaha o spriehľadnenie systému  by nemala  byť na úkor zvýšenia daňovo-odvodového zaťaženia.  Daňovo-odvodové zaťaženie nákladov práce predstavuje brzdu produktívneho zamestnávania na Slovensku. Štúdia Svetovej banky a PWC Paying Taxes 2011 hovorí, že  miera zaťaženia práce na Slovensku je siedma najvyššia zo 183 krajín sveta. 

Chybným prístupom rozpočtu je snaha  vtesnať do rovnakých odvodových a daňových podmienok  tzv. dohodárov, živnostníkov.  Ide  o prijatie tejto skupiny SZČO, podľa vzoru zamestnancov, ktorí sú najviac odvodovo zaťažení.  Na rok 2012 je plánované  zníženie daňovo odvodového zaťaženia nízko príjmových zamestnancov a živnostníkov.

Zákon o rozpočtovej zodpovednosti

Od marca 2012 má byť účinný Zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Zákon  nastavuje systémové pravidlá  pre zadlžovanie Slovenska a má zamedziť rastu verejného dlhu.  Pri dlhu na úrovni 53% HDP bude vláda povinná prijať balík opatrení, a členom kabinetu automaticky zmrazia platy. Na hospodárenie štátu má po novom dohliadať trojčlenná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Rada má byť  kvôli nezávislosti financovaná z rozpočtu Národnej banky Slovenska.

Euroval

Odhaduje sa, že Euroval 1  zvýši zadĺženosť zo 46% na 56% hrubého domáceho produktu. Ďalej, ak by bol  v lete 2012 schválený nový  Euroval 2, z našej krajiny  okamžite odíde v hotovosti 659 mil. eur. Súčasne vystavíme záruku na 5,1 mld. eur.  Kôli eurovalu si v roku 2012  musíme požičať 7,2 mld. eur, čo je  suma, ktorá  by postačovala na 10 rokov na vyplácanie vianočných dôchodkov v doterajšej výške.  Euroval 2 za trvalý nástroj podpory morálneho hazardu a finančnej nezodpovednosti na úkor dnešných a budúcich daňových poplatníkov.


Absencia dlhovej brzdy

Uplynulé dve dekády pracuje  Ministerstvo financií  s odporúčaniami OECD, misií MMF  a Svetovej banky. Odporúčania sledujú moderné trendy v daňovej politike, podporu priorít ako školstvo, infraštruktúru, ale aj potrebu  zriadenia štátneho dohľadu nad verejnými financiami.  V praxi má  Ministerstvo financií  výrazné rezervy voči  týmto odporúčaniam a iniciatívam.  Ministerstvo napríklad   ignoruje svoju pozíciu ako veriteľa poslednej inštancie. Rovnako  nevytvára  účinné nástroje pre riadenie likvidity a reštrukturalizáciu dlhovej služby.   Absentujú  únikové stratégie a  modelovanie verejných financií.  Nedostatočná je i snaha  o eliminovanie daňových únikov z firiem zo štátnou účasťou.

Súčasný štátny rozpočet je konfrontovaný s  veľmi nízkym objemom verejných príjmov. Príjmy sú najnižšie v EÚ. V tomto roku sa očakávajú na úrovni 33% a v budúcich rokoch klesnú na 31% HDP. Pri takejto úrovni nízkych príjmov je takmer nemožné financovať verejné služby štátu.  Vládnou krízou z jesene 2011  sa môže nesplniť cieľ zníženia deficitu verejných financií zo 4,9% v r.2011 na 3,8% v r.2012. Na jeseň  2011 sa pohyboval  deficit verejných financií vo výške 4 mld eur.

Je zrejmé, že štát dokáže znížením prevádzkových nákladov a  výdavkov  ušetriť v hodnote niekoľkých sto miliónov eur. Obrovské peniaze sú v daňových únikoch. Ak by sme mali dokonalý výber daní, tak by sme mali o 3,5% HDP viac.  Ak  by sme zvýšili  výber daní na štandard  EÚ, získali by sme dodatočnú  sumu 1,5 mld. eur.

Konsolidácia verejných financií

Existuje viacero rizík  rastu výdavkov verejných financií.  Rizikami sú napríklad  prevádzka dlhovej služby,  , dlhy nemocníc,  spolufinancovanie eurofondov, zadĺžené mestá, straty železníc a náklady na ich revitalizáciu,  dotácie ukryté za zelenou energiou.  Konkurenčné prostredie  deformujú  rôzne formy vládnych podpôr, štátna podpora hypoték a stavebného sporenia,  dotácie oficiálne mimo verejného okruhu.  Ciest, ako získať či ušetriť financie v štátnom rozpočte,  je viacero. Spomeňme napríklad  úpravu odpisovej politiky, rušenie nadbytočných organizácií vo štátnej a komunálnej sfére, naplnenie odporúčaní  auditov   hospodárenia ministerstiev.  

Zamedziť by sa malo nehospodárnemu nakladaniu s peniazmi miest a obcí.Z daní občanov by sa nemalo  prispievať na  revitalizácia štátnych spoločností a neposkytovanie investičných  stimulov. Rezervy  sú pri úspore obsluhy štátneho dlhu, nižšom zdaňovaní práce,   vyšších  predajoch  emisných kvót,  zvýšenie  dane z hazardu, vyššie zdanenie liehu,  finančná odluka cirkvi od štátu, zvýšenie dane z nehnuteľností, neposkytovanie  vládnych podpôr poľnohospodárom. 

Sociálne dávky zaťažujú verejné financie
 
Výdavky na dôchodkové dávky v najbližších rokoch presiahnu 6 mld. eur. V r. 2014 by mali podľa odhadov u Sociálnej poisťovne výdaje dosiahnuť výšku  6,35 mld.eur, čo je viac ako o 1 mld. eur ako v r. 2011. Odkladaná reforma sociálneho  systému ozbrojených síl. K neprimeraným nákladom patria dávky a výdaje v sociálnej a rodinnej politike,  vianočné dôchodky, dávky v nezamestnanosti.  

Záver

Posledné dve vlády na Slovensku  pokračovali vo fiškálnej a rozpočtovej nezodpovednosti. Vlády nezbrzdili  rast verejného dlhu  a  neznižovali  dlh štátu.  Neuskutočňovali systémové zmeny v odvodoch a daniach, bez výrazných škrtov na výdavkovej strane. Na rétorickej úrovni zostala  redukcia aparátu ministerstiev  a  inštitúcií verejnej správy.  Bujnie financovanie štátnych agentúr, fondov, rôznych inštitúcií,  rozpočtových a príspevkových organizácií, štruktúr krajských  a obvodných  úradov  štátnej správy. 

Vzhľadom na negatívne dopady vysokého zadlženia na rast potenciálu ekonomiky a menovú a finančnú stabilitu je potrebná dlhodobá stratégia fiškálnej  politiky. Nutná je stabilizácia štátneho dlhu v strednodobom horizonte, normalizovaná rozpočtová a bilančná pozícia verejnej správy.   Dlhy našej  krajiny v najbližších rokoch ešte porastú. Snaha o účinné naplnenie konsolidačných  cieľov ozdravenia  verejných financií narážajú  na politickú nestabilitu a neochotu riešiť problémy.  Dlh štátu môže v budúcich rokoch hroziť problém solventnosti, a strata kredibility. Vysoký štátny dlh a verejné financie nachádzajúce sa  červených číslach,  spravia  z budúcich vlád v tejto krajine svojich rukojemníkov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?