reklama

Nové regulačné a legislatívne rámce slovenského bankovníctva

Európske bankové domy a investičné firmy významne prispeli k prehĺbeniu negatívnych cyklických trendov v reálnej ekonomike eurozóny. V priebehu finančnej krízy si banky na seba agresívne brali neprimerané riziká. Často nemali v držbe dostatočný objem likvidných fondov alebo ich kapitálové rezervy boli nízke alebo nekvalitné. Bankám chýbala schopnosť kryť vzniknuté straty. Čelili nedostatku hotovosti, keď ju najviac potrebovali. Mali príliš veľa majetku v pomere k svojmu kapitálu. Keď nastúpila kríza, veľká časť týchto aktív stratila na hodnote. Keďže sa všetky banky snažili predať dotknuté aktíva naraz, ešte viac sa stlačila ich hodnota, čo vyostrilo problém.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Sprísnenie bankovej regulácie v EÚ

Starý mechanizmus v EÚ nedokázal umožniť zlyhanie bánk bez výrazných systémových dopadov na stabilitu európskych finančných trhov. Počas poslednej finančnej krízy boli vynaložené rozsiahle náklady členských štátov na záchranu bánk, odhadujú sa na až 13 % HDP Európskej únie. Náklady boli v konečnom dôsledku prenesené na daňovníkov. Cieľom nových právnych opatrení je zlepšenie finančnej stability bankového sektoru a zabezpečenie ochrany záujmov spotrebiteľov eurozóny.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Európske regulačné autority v odpovedi na finančnú krízu boli nútené preskúmať príčiny problémov a spustiť komplexný reformný program pre oblasť finančného trhu EÚ. Európska komisia vypracovala opatrenia na zabránenie vzniku podobných problémov v budúcnosti. Legislatívne návrhy Európskej komisie sú zamerané na posilnenie regulácie, dohľadu a krízového riadenia.

Pre banky a investičné firmy sa sprísňujú:

· štandardy riadenia bánk (corporate governance)

· tvorba efektívnych sankčných mechanizmov o kapitálových požiadavkách

· držanie väčšieho objemu kvalitnejšieho kapitálu, ktorý zabezpečí schopnosť znášať straty

SkryťVypnúť reklamu
reklama

· povinnosť vytvárať kapitálové rezervy na krytie strát

· riadenie finančných tokov na zabezpečenie dostatočného objemu primerane likvidných prostriedkov

· obmedzenia pákových obchodov – tzv. leverage, využívajúcich pomer majetku a kapitálu

· viac kapitálu pri obchodoch s derivátovými finančnými produktmi.

Stresové scenáre a bankový sektor

Nárast neistoty na finančných trhoch, pokles zahraničného dopytu v dôsledku utlmenia hospodárskeho rastu podnietil bankárov na Slovensku modelovať stresové scenáre pre bankový sektor. Odvetvie ako celok vykazovalo odolnosť voči nepriaznivým scenárom. Podnikový sektor je citlivý najmä na ekonomický rast. Najvyššie odhadované straty boli vykázané pri kreditnom riziku podnikov. Straty z úverov domácnostiam stúpli najmä pri scenári predpokladajúcom rast inflácie a úrokových sadzieb. Straty z precenenia dlhových cenných papierov boli významné najmä v roku 2011.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Scenáre a kritériá parametrov testovania sa odvíjali od makrostresových testov odporučených Národnou bankou Slovenska:

· kríza štátov – negatívny vývoj spôsobený rastúcimi pochybnosťami o udržateľnosti verejných financií vybraných členských štátov eurozóny

· strata z kreditného rizika podnikov

· strata z kreditného rizika domácností

· čistá celková strata z precenenia cenných papierov a úrokových derivátov

· čistá celková strata z devízových operácií

· ponuková inflácia

· strata z kreditného rizika a trhových rizík v bankovom sektore po aplikovaní stresových scenárov

· čistá celková strata z majetkových cenných papierov

SkryťVypnúť reklamu
reklama

· iné testovacie kritériá (medziročná zmena výmenných kurzov kľúčových svetových mien voči euru, medziročná zmena cien akcií, medziročná zmena základnej sadzby ECB, medziročná zmena 3-mesačného EURIBOR-u a iné).

Odolnosť bankového sektora je podmienená silnou kapitálovou pozíciou a schopnosťou generovať zisk, najmä úrokové príjmy. Jedna banka nespĺňala primeranosť vlastných zdrojov pri scenári „ponuková inflácia“. V rokoch 2011 a 2012 by v strate skončili štyri banky pri scenári „kríza štátov“ a šesť bánk pri scenári „ponuková inflácia“. Ukazovateľ kapitálovej primeranosti bankového sektora po aplikovaní stresových scenárov.

Štátne intervencie

Bankári sú presvedčení, že zasahovanie štátu na Slovensku do ich sféry je neadekvátne. Napr. v júni 2010 premiéri krajín EÚ podporili návrh na vytvorenie systému krízového riadenia. Systém do našich podmienok rozpracovala Národná banka Slovenska. Ďalším príkladom sú návrhy bankových odvodov do štátneho rozpočtu.

Finančná pozícia bankového sektora

Medziročný rast zisku bankového sektora bol v roku 2010 o 50 % vyšší (oproti roku 2009) . Zisk prekročil predkrízovú úroveň. Výrazný rast zisku bol najmä v skupine veľkých bánk na Slovensku, kde bol nárast v 11 zo 14 bánk. Na raste sa podieľal najmä výrazný pokles nákladov (medziročne o 52 %, najmä retailových) na znehodnotenie úverov. Primeranosť vlastných zdrojov zostala na nezmenenej úrovni (12,6 %). Ukazovateľ Tier 1 (pomer kapitálu banky z upísaných akcií a rezerv k jej celkovým aktívam) je na úrovni 11,5 % vo vybraných bankách, v dôsledku novej odpočítateľnej položky, ktorá nútila banky čiastočne pokryť prípadnú nedostatočnú výšku opravných položiek.

Trh retailových klientov

V roku 2011 pokračoval relatívne vysoký rast nových úverov na bývanie. Na tomto trhu naďalej pretrváva silná konkurencia a menili sa trhové podiely medzi jednotlivými finančnými domami. Zlepšovala sa dostupnosť bývania. Index dostupnosti bývania je na relatívne vysokej úrovni. Pokračuje oživenie na trhu rezidenčných nehnuteľností a rastie počet transakcií na trhu nových bytov. Veľká časť nových úverov smerovala na refinancovanie starých úverov. Rástli aj úvery na priame financovanie nehnuteľností.

Na trhu retailových (vklady obyvateľstva) vkladov pokračovala zvýšená konkurencia s medziročným rastom vkladov 5 %. Zvýšil sa podiel termínovaných vkladov, klienti viac preferujú vklady od 2 do 5 rokov. V prvom štvrťroku 2011 pokračoval rast investícií do štátnych dlhopisov, vrátane zahraničných (HU, IE, CY, CZ, IT). Opäť rástli trhové podiely menších bánk.

Bankové pohľadávky

Príčinami zhoršenia platobnej morálky sú hospodárska kríza a zhoršenie platobnej morálky dlžníka (strata zamestnania, zníženie disponibilného príjmu). Efektivita správy pohľadávok v bankovom sektore v 1. polroku 2011 sa oproti roku 2010 zhoršila. V retailových pohľadávkach vzrástla výška dlhu pri vymáhaných pohľadávkach z priemeru 135,23 € v roku 2009 na 267,47 € v r. 2010 až na 327 € pre 1. polrok 2011. Platobná morálka sa zhoršila v sektoroch telekomunikácie, poisťovníctvo a energetika.

Banková sféra sa snaží zamedziť poklesu úspešnosti inkasa. Bankový sektor aplikuje nové nástroje a prístupy vymáhania, ktoré krátia inkasný proces, ako sú voice messaging, full–service a viacstupňové vyhľadávanie inkasnej spoločnosti. Ďalej ide o rozhodcovské doložky, outsourcing špecifických činností, segmentáciu pohľadávok, tlak na neskoro platiacich zákazníkov. Nové postupy prinášajú zrýchlenie, transparentnosť a vyššiu efektivitu inkasného procesu voči zákazníkom.

Dohľad nad bankami

Slovenský bankový dohľad koordinuje svoju činnosť v kontexte Európskeho systému orgánov finančného dohľadu – ESFS, ktorý od januára 2011 tvorí jednotný európsky súbor pravidiel platných pre všetky finančné inštitúcie na vnútornom trhu. Ide o náročný a komplexný proces pre orgány dohľadu v členských krajinách EÚ. Dohľad sprísnil kontrolu nad cezhraničnými finančnými skupinami, zmenil metodiku hodnotenia rizikového profilu bánk. Ďalej ESFS zmenil prístup kontroly na sektorový prístup. Spojil licencovanie a sankčné konania s výkonom dohľadu. Na Slovensku sa spoločne posudzujú rizikové profily a spoločné rozhodnutia o potrebnej výške kapitálu medzi materskou a dcérskou úverovou inštitúciou. Štruktúra a štandardy regulácie ESFS sú omnoho zložitejšie, ako uvádzame. Ide o novelizáciu bruselských regulačných direktív, zmeny štandardov pre výmenu informácií medzi dohľadmi, štandardov pre riadenie rizika likvidity, stretnutia pracovných skupín a kolégií, či činnosti stálych výborov. ESFS tiež prepája hodnotenia finančnej situácie a rizík banky, formalizuje predkladanie údajov a hodnotení (metodika ICAAP), sprísňuje ratingové hodnotenie bánk (SREP rating).

Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) so sídlom v Londýne je ďalším regulačným orgánom, ktorý harmonizuje a inovuje štandardy účtovníctva, reportingu a auditingu bankovníctva eurozóny. Európsky bankový regulátor EBA očakáva od slovenského bankového sektora to, čo od ostatných krajín EÚ. Ide o tri hlavné línie usmernenia výstupov pre národné dohľady – regulácia, dozor a operačné aktivity.

Smernice o kapitálových požiadavkách

Novelizované Smernice o kapitálových požiadavkách (Capital Requirements Directive, CRD III a CRD IV) udržujú stabilitu finančných trhov eurozóny. Cieľom Smernice je tlmiť dopady prípadného zlyhania problémových bánk bez ohľadu na ich veľkosť a dôležitosť vo finančnom systéme. Nová legislatíva pritom zaisťuje kontinuitu základných finančných služieb, vrátane nepretržitého prístupu držiteľov bankových účtov k svojim účtom.

Národná banka Slovenska realizuje protikrízové opatrenia Smernice o kapitálových požiadavkách CRD III voči bankovému sektoru s účinnosťou od decembra 2010. Cieľom tejto smernice je zaistiť, aby sa posilnila účinnosť regulácie bankového kapitálu. Ďalším cieľom je potlačenie nadmerných procyklických vplyvov na reálnu ekonomiku, pri zachovaní konkurencieschopnosti postavenia bankového odvetvia v EÚ.

V júni 2011 bola zverejnená ďalšia novela Smernice o kapitálových požiadavkách – CRD IV, ktorá má platiť od roku 2013. Novela je rozdelená na dve časti. V prvej časti sú ustanovenia zamerané najmä na reguláciu finančných inštitúcií a bánk a na kompetencie národných orgánov dohľadu. Druhá časť sa zameriava najmä na zvýšenie kvality kapitálu a na riešenie zadlženosti finančných inštitúcií. Novela ďalej rieši problematiku ako kapitálové vankúše, úverové riziká protistrán, krízový manažment pre európske cezhraničné skupiny, harmonizuje pravidlá Basel III a implementuje nové nástroje pre corporate governance.

Súčasťou pripravovanej novely Smernice CRD IV je návrh riadenej likvidácie problémov bánk. Akcionári a veritelia budú znášať do maximálnej možnej miery dopady zlyhávajúcej bankovej inštitúcie. V prípade, že by dané zdroje boli nedostatočné, náklady majú byť splatené zvyškom finančného sektora, čím sa má predísť použitiu verejných zdrojov. Za týmto účelom Európska Komisia navrhuje povinnosť pre všetky členské štáty zriadiť vnútroštátne fondy riadenej likvidácie.

Záver

Bankový priemysel na Slovensku tvorí 27 bánk a 3 stavebné sporiteľne. Odvetvie bolo v roku 2011 pozitívne ovplyvnené oživením ekonomického vývoja. Stabilita bankového sektoru na Slovensku sa opiera o nové protikrízové bruselské regulačné direktívy a štandardy, s cieľom zlepšenia finančnej a právnej ochrany klientov.

Miloslav Hoschek

Miloslav Hoschek

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

venujem temam bankovnictvo, payments,a verejne financie. Zoznam autorových rubrík:  Sme pripravený v politike na rMobilné platby, banking 2.0Bude mať FED dôvody na oslavyNové regulačné a legislatívneSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu