reklama

Hlad Číny po globálnych energiách

autor kandiduje v rámci strany Právo a Spravodlivosť č. 7, pod číslom 9  Ľudová republika Čína je v súčasťou globálneho kapitalistického trhu.  Čína je druhou najväčšou ekonomikou sveta, predbehla Japonsko. Napriek všetkému ide stále o rozvojovú krajinu, čínsky príjem per capita tvorí 4000 dolárov ročne, čo je len 1/10 ročného príjmu obyvateľa Japonska. Americkí kongresmani sa často vyjadrujú k vysokému obchodnému deficitu USA voči Číne. Kritizujú reštrikčnú čínsku obchodnú politiku, ktorá poškodzuje americké firmy. Deficit obchodnej bilancie medzi USA a Čínou je tŕňom v oku amerických vládnych kruhov a amerického Kongresu. Rovnako je kritizovaná zo strany Američanov čínska colná a tarifná politika a podhodnoteného juanu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

V tomto článku preskúmame niektoré aspekty agresívnej čínskej ekonomiky a politiky v pokrízovom svete po energetických a nerastných surovinách vo svete. Čína je nielen najväčší spotrebiteľ energií na svete, ale aj najväčší producent skleníkových plynov, s enormným stále rastúcim dopytom po energiách. Podľa údajov Medzinárodnej energetickej agentúry IEA z leta 2011, Čína prekonala USA a stala sa globálnym spotrebiteľom energií číslo 1.  Čínsky dovoz ropy a plynu

Čína dováža plyn z Austrálie, na tomto importe sú zapojené tiež spoločnosti Exxom Mobil a US Chevron. Nové dohody na dodávku plynu v hodnote 47 mld. USD do Číny zo západnej časti Austrálie boli zverejnené v lete 2010. Tieto dohody majú vstúpiť do platnosti po roku 2015. Boli dojednané medzi čínskou národnou spoločnosťou China National Petroleum a austrálskou plynárenskou spoločnosťou Gorgon. 

V roku 2008 až 62% z importu Číny z Afriky tvorili dovozy ropy a plynu. Ďalších 17% tvoril dovoz nerastných surovín, agrárnych produktov, tabaku, bavlny a dreva. Na rozdiel od Západu či Ruska,  Čína sa v Afrike pri importe ropy nezaujíma o to, ako zarobiť na dovoze ropy a dovoze komodít. Napríklad v roku 2009 čínsky štátny podnik China National Offshore Oil Corp  v Ghane  vyhral  v priamej súťaži boj s americkým ropným gigantom Exxon Mobil o kúpu podielu najbohatších ghanských pobrežných ropných polí Jubilee Oil Field.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 V minulých desaťročiach korumpoval Západ afrických diktátorov úplatkami v devízach, ktoré končili na švajčiarskych kontách. Európske médiá málokedy píšu o rabovaní nerastných surovín západnými firmami, uvedieme príkladny firiem Total v Kongu Brazaville alebo Shell v Nigérii. Čínska expanzia v Afrike začína konkurovať európskym a americkým firmám. Čínu pri importe ropy z Afriky nezaujímajú otázky ako dodržiavanie ľudských práv, znečisťovanie životného prostredia pri veľkých stavebných a investičných projektoch. Čína poskytuje štátnu podporu pre všetky druhy projektov. Čína dováža na rozdiel od iných súperov do EÚ, Ruska či USA, kompletný balík služieb, teda kapitál, podnikateľov s investičnými celkami a aj pracovníkov. Uveďme príklad, prednedávnom Svetová banka pozastavila Anglole úver. Hneď potom nastúpili čínsky veritelia. Po Saudskej Arábii je Angola druhým najväčším dovozcom ropy do Číny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Čínske firmy v Afrike.

 V 15.storočí po prvý raz dorazila flotila čínskeho cisára do Afriky. Nasledujúce stáročia sa však Čína o Afriku z politického, či ekonomického hľadiska nezaujímala. Až v 50-tych rokoch 20. storočia sa Čína pokúša do Afriky exportovať ideológiu maoizmu, no to sa však neosvedčilo. Koncom 70-tych rokov zmenil čínsky premiér Deng Xiaoping doktrínu exportu ideológie do Afriky za export čínskeho trhového hospodárstva. Čína stála v roku 1955 pri vzniku Organizácie nezúčastnených krajín, čo bolo skutočné znovuzrodenie pre jej zahraničnú politiku. Šlo o doležitú sieť pre Čínsku ľudovú republiku, čím sa medzinárodne podarilo izolovať Tajwan. Ďaľšou medzinárodnou organizáciou bolo OSN, kde môže byť Čína v predsedníctve dôležitým partnerom pre 53 afrických štátov, ktorými má diplomatické styky, oproti Tajwanu, s ktorým udržujú diplomatické styky len 4 africké krajiny, Sao Tomé, Gambia, Swazijsko a Burkina Faso.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 V celej Afrike podniká asi 900 veľkých čínskych firiem, to zodpovedá čínskym investíciám v mestkom štáte Singapúr. Bolo by chybou, nazvať čínske investície v Afrike, ako čínsky neokolonializmus. Do takejto schémy chýbajú štruktúry závislosti, ktoré nie sú charakteristické pre bilaterálne vzťahy medzi Afrikou a Čínou.  Čína sa vrhla plnou energiou do africkej politickej scény. Počas krízy v Dárfure, bol Sudán politicky a ekonomicky izolovaný a bojkotovaný.  Bola to práve Čína, ktorá sa v OSN zdržala hlasovania v jednaní o zastavení bojov v Sudáne. Až 10% čínskeho ropného importu z Afriky pochádza so Sudánu. Často však africké krajiny majú malý prínos z čínskeho kapitálu súvisiaceho s exportom  nerastných surovín. Čo je prínos pre Čínu,  často nie je víťazstvom pre Afriku. V roku 2008 africké krajiny sa podieli len 5% na celkovej obchodnej bilancii Číny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Priame investície Číny v Afrike tvoria len 5% celkového objemu, kým v Severnej Amerike je to 32% a v Ázii je to 56% podiel. Čínsky export lacného textilného priemyslu ničí tisícky pracovných miest v štátoch Maghrebu a v Južnej Afrike. Čína je silným konkurentom Západu v Afrike, lebo má lacnejšiu pracovnú silu. V štátoch ako Benin, Niger, Togo sa Čína podielala na vybudovaní telekomunikačného systému. V Maroku viaceré textilky prevzali čínsky vlastníci.

 V Afrike žije 1 milión Číňanov, ale celkový počet je ťažké zistiť, lebo k nim treba pripočítať desiatky tisíc čínskych robotníkov, ktorí sú v Afrike na určitý čas pri realizácii čínskych štátnych a súkromných investičných projektov. V Afrike sú samozrejme trvalo usadení Číňania nepatrnou menšinou pracujúcou v oblastiach stravovacích služieb či obchodu. Ich život v Afrike nie je jednoduchý či ružový. Napríklad v Zimbabwe pracujú Čínania na opustených plantážach po bielych kolonistoch.

 Čína zaplavila Afriku svojimi textilnými výrobkami. V niektorých štátoch Afriky, ako sú Senegal, Južná Afrika, Kamerun, už došlo k rasovým nepokojom vočí čínskemu obyvateľstvu, pretože černosi v nich vidia konkurenciu. Pri prezidentských voľbách v Zambii jeden kandidát mal heslo „ Chinese go home Často vidieť skrytý rasizmus medzi čínskymi investormi a africkými partnermi. Na základe toho iniciovala čínska vláda s republikou Angola memorandum, že 30% čínskych investícií pôjde v prospech miestnych stavebných investičných firiem. “. V Afrike žilo viac ako 60% obyvateľstva z jedného dolára denne.  Problém budúceho rozvoja Afriky však leží inde. Korupcia v Afrike je obrovský problém.  

 Čína v Afrike je druhým najdôležitejším partnerom po Európe, pred USA a Japonskom. V roku 2006 sa konalo v Pekingu prvé Afro-Čínske stretnutie, na ktorom bolo 47 vládnych afrických delegácií a predstaviteľov. Medzi Afrikou a Čínou nikdy nebolo priateľstvo, ale záujmy. Naprik tomu je Čina pre veľa Afričanov a Afričaniek vzorom pracovitosti a usilovnosti smerujúceho k ďalšiemu rozvoju. Väčšina afrického obyvateľstva obdivuje um a schopnosti Ríše stredu, ktorá sa za štvrť storočia zmenila z rozvojovej krajiny na jednu z najmocnejších ekonomických mocností sveta.

 Internacionalizácia juanu 

 Čína má masívne zahraničné rezervy v hodnote 2500 mld. dolárov.  Preto je Čínska centralna banka vo svete akceptovaná ako prvoradý globálny investor.Novinkou je od leta 2010 nová stratégia diverzifikácie rezervného portfolia Čínskej centrálnej banky, napríklad sa preskupujú rezervy do japonského jenu. Len v 1.polroku skúpila Čína jenové aktíva v hodnote 27 mld. dolárov, čo je 6x viac ako za celých uplynulých 5 rokov. Čína má obrovské devízy, ktoré zadĺžený Západ nemá.  Peňažná masa M2 medziročne v auguste vzrástla o 19,2%. Čínske štátne vedenie chce, aby viac spoločností denominovalo svoj export a import namiesto v dolároch  v čínskych juanoch,. Americká vláda a americký Kongres tlačia Čínu do zhodnocovania juanu, odhaduje sa, že juan bol medzi rokmi 2006 - 2008 podhodnotený o 20%.

 Juan má ešte veľmi dlhú cestu na to aby bol medzinárodne uznávanou  menou. Procesy postupného uvoľnovania juanu v medzinárodných obchodných a bankových transakciách sa volá v Čínskej centrálnej banke ako SAFE (State Administration for Foreign Exchange) a opatrenia známe ako schéma QFII (Qualified Foreign Institutional Investor).  Procesy SAFE majú umožniť zahraničným finančných inštitúciám investovať juan akumulovaný mimo Číny a investovať zdroje v juanoch na čínskom medzibankovom a bondovom trhu. Čínsky zahraničný obchod však stále prebieha v dolároch, len asi 1% platieb prebieha v juanoch. Ak investor chce nakúpiť, či predať juany, alebo ak chcel investovať do obchodovať do  čínskych vládnych dlhopisoch znejúcich na juany, tak musí prejsť cez veľmi tvrdé a vládne devízové reštrikcie. Ide o prvý krôčik, ktorý  uvoľňuje schému QFII, je povolenie  Ústrednej banky Číny na  priame obchody medzi juanom a malajzijským ringgitom. Hongkongské obchodné j banky v Hong Kongu umožnia jednotlivcom požičiavať si juan medzi sebou, najprv na tzv. offshore účtoch. Ďalej čínske  offshore banky budú môcť časť svojich juanov investovať späť na materskom čínskom medzibankovom bondovom trhu. Uvoľňujú reštrikcie pre čínske firmy v zahraničí, aby mohli financovať svoje platby v zahraničí za obchod v čínskych juanoch.

 Čínske investície

 Čínske obchodné banky vykázali medziročne v roku 2009 prudký náraz zisku, napríklad giganty ako Industrial Commercial Bank of China dosiahla zisk 16%, alebo China Construction Bank Corp. Dosiahla zisk 15%. Čínske banky sú aktívne pri požičiavaní peňazí vládam rozvojových krajín bohatých na ropu a nerastné suroviny. Banka Chinese Development Bank požičala v roku 2009 Ekvádoru 1 mld. dolárov a Venezuele 20 mld. dolárov. Čínska exportná banka Chinese Eximbank má pobočky nielen v Paríži a v Rusku, v Petrohrade, ale aj v Káhire a Johannesburgu. V Afrike Čína vytvorila v roku 2007 Africký rozvojový fond so zakladným kapitálom v hodnote 1 mld.  Dolárov. Ďalej V Afrike Čínska Eximbanka a Oil Corp.) požičalaDemokratickej republike Kongo sumu 6 mld. dolárov na infraštrukúru ťažobného priemyslu. V roku 2009 v roku 2009 kúpil čínsky štátny petrochemický gigant Sinopec spoločnosť Addax Petroleum za sumu 7,2 mld. dolárov, podnikajúcu v ťažobnom priemysle v Západnej Afrike. V Ghane čínske banky Export-Import Bank a China Development Bank Čína poskytli pôžičky na projektové financovanie v hodnote 15 mld. Dolárov na ropné projekty a o projekty vodných zdrojov a projekty e-governance ako aj financovanie ťažby bauxitu a výrobu hliníka.

 Ťažkú situáciu mali v roku 2009 zahraničné banky v Číne, v minulom roku sa prepadli do straty, napríklad britská globálna banka HSBS Holdings, ktorá má 100 pobočiek po Číne zaznamenala v roku 2009 medziročnú stratu 106 mil. dolárov. Ďalšie banky, ako Standard Charted Plc. Zaznamenali pokles zisku o 34% v rokoch 2009/2008, JP Morgan o 21%. Čínskí bankoví regulátori prísne limitujú aktivity zahraničným bankám.

 Juhovýchodná Ázia so 600 miliónmi obyvateľov, je najväčším miláčikom Číny, hladnej na zahraničné investície. Pri infraštruktúrnych projektoch v juhovýchodnej Ázii pomaly čínska vláda stráca  kontrolu nad úverovaním spoločných podnikov. Priemerný plat robotníka v Číne je okolo 413 dolárov, vo Vietname je to 136 dolárov a v Indonézii je to 129 dolárov. V Číne rastú naklady na pracovnú silu. Podnikanie ná v  juhovýchodnej Ázii aj iné zádrhely, akými sú korupcia a zastaraný právny systém.

 Čínsky kapitál ovládol aj kanadskú spoločnosť Potash Corp. Of Saskatchewan, výrobcu potašu (uhličitan draselný, fertilizačná zmes do hutníckeho priemyslu). Jej nový vlastník, čínska štátna ťažiarska spoločnosť Sinochem vyhrala obchod nad britsko austrálskou spoločnosťou BHP Billiton.  Apetít Činy je obrovský aj hliníku, kde výroba hliníkových polosurovín  v uplynulom desaťročí 2000-2009 rásta ročne o 25%. Podľa údajov Londýnskej burzy s kovmi Čína tiež odoberá hliník od globálnych výrobcov, ako sú firmy Alcoa a Rusal.

 Záver

 Na medzinárodných fórach je Čína kritizovaná, že porúša pravidlá medzinárodnej obchodnej organizácie WTO. Skutočná internacionalizácia juanu je ešte veľmi dlhá cesta, stále  existujú veľmi prísne devízové opatrenia na výmenu juanu za iné meny.  Čina sa oproti Západu v Afrike správa inak. Sústreďuje sa na priame investície. Prebieha hlavne výmena medzi exportom ropy za výmenu investičných celkov a stavieb, ako sú cestná infraštruktúra, školy, z ktorých môžu profitovať všetci. Samostatnou témou je čínska exportná politika jadrových elektrární do rizikových oblastí, ako je Pakinstán. Inou veľkou témou sú ambície Číny sú výrazné investície do čistých energií z nahraditeľných zdrojov.  Osobitnou témou je pripravovaná čínska reforma zdravotníctva do roku 2020 v hodnote 125 mld. USD s cieľom dostupnosti  základných zdravotníckych služieb pre 90% čínskeho obyvateľstva a zmeny spôsobu distribúcie liekov pre základnú zdravotnú strarostlivosť.

Miloslav Hoschek

Miloslav Hoschek

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

venujem temam bankovnictvo, payments,a verejne financie. Zoznam autorových rubrík:  Sme pripravený v politike na rMobilné platby, banking 2.0Bude mať FED dôvody na oslavyNové regulačné a legislatívneSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu