Rast peňažnej masy v eurách a rast likvidity v eurozóne spôsobil nedávny rast cien ropy. Európska centrálna banka je hlavným aktérom tohto príbehu, pretože zaplavuje trhy lacnými úvermi.
Prvá fáza programu LTRO I. bola spustená koncom roku 2011, kedy ECB požičala za ultra nízky úrok 1% takmer 490 mld eur vyše 500 bankám eurozóny. Po tejto prvej megapôžičke ECB bankám vzrástli ceny ropy o 10%. Ceny ropy nekorelujú iba politickému vývoju v Iráne, ale súvisia s expanzívnou monetárnou politikou ECB.
Za zdražovaním benzínu a nafty stojí rast ceny ropy na svetových trhoch. Rastúce ceny ropy možno okrem geopolitického napätia na Blízkom východe vysvetliť aj rastúcou ponukou lacných peňazí vo vyspelých ekonomikách.Euro neposilňuje toľko, aby bol cenový nárast kompenzovaný. Cena ropy Brent v minulom týždni krátkodobo prekročila hladinu 128 dolárov za barel, a dostala sa tak na 3,5 ročné maximum v dolárovom vyjadrení.
Vačšina bánk eurozóny je podkapitalizovaná a naviac z tychto bánk vyťahujú neeurópski investori svoje peniaze. Tak sú banky eurozóny chudobnejšie ako americké banky a priamo závislé na krátkodobom kapitálu ECB. Nemecká kancelárka Merkelová (Madame Nein) je proti politike ECB - riešiť krízu krajín eurozóny cestou emisií eurobondov tejto centrálnej banky.
Európska Centrálna Banka je nielen veriteľom poslednej inštancie, ale aj účinnou tlačiarňou nekrytých peňazí. Podobný program uskutočnila v minulých rokoch americká rezervná banka FED, známy ako QE I a QE II.
Koncom februára ECB zverejnila, výsledky druhej fázy programu LTRO II. Európska centrálna banka bola poskytla dlhodobú likviditu bankám vo výške takmer 530 miliárd eur. Voľné finančné prostriedky sú okrem iného využité práve na nákup rizikových aktív a komodít.
Práve spomenutá druhá fáza LTRO môže zvýšiť ceny o pár mesiacov na našich pumpách.